Existuje obrovský počet alergénov a fakt, že žijeme hekticky, čo znižuje našu obranyschopnosť, dáva väčší priestor pre vznik precitlivenosti na určitú látku. Tá sa do tela dostane rôznymi spôsobmi a má za následok rozličné druhy alergií, napríklad:

peľová alergia, alergia na roztoče, na plesne, na zvieratá, potravinová alergia, alergia na bodnutie hmyzom, alergia na lieky, na latex, kontaktná alergia, alergia na chlad či slnečná alergia, astma a atopický ekzém. Osobitou kategóriou je skrížená alergia. Ako príklad môžeme uviesť alergiu na peľ a na potraviny, ktoré sú s ním príbuzné.
čítať ďalej »

Alergia je ochorenie, ktorému sa nedá úplne predísť, nakoľko ju spôsobujú bežné látky, ktorým sa nie vždy dá vyhnúť. Výnimkou je napr. prípad potravinovej alergie a potraviny, ktorým sa vyhnúť môžeme.

Rizikové skupiny

Je pravdepodobné, že ak je jeden alebo dokonca obaja rodičia alergikmi, dieťa túto chorobu zdedí, ale nemusí sa prejaviť. Riziko alergie sa zvyšuje v prípade, ak sme vystavovaní vysokej intenzite pôsobenia alergénov. Preto sa pri liečbe alergie odporúča vyhýbať sa týmto látkam, avšak nie vždy je to možné.
čítať ďalej »

Alergiu dnes väčšina pacientov považuje za súčasť bežného života a jej liečbe čoraz väčší počet chorých nevenuje dostatočnú pozornosť. Liečbe predchádza diagnostika na základe týchto druhov vyšetrení:

• osobná a rodinná anamnéza – ak sú vaši rodičia alergici, riziko alergie sa zvyšuje
• kožné testy – najčastejšie ide o Prick-Test (nanesenie alergénov na kožu) alebo i intradermálny test (napichanie rôznych alergénov pod kožu), ktorými testujeme reakciu imunoglobulínu IgE na daný alergén
• krvné testy – zisťujú sa i alergény, na ktoré je človek alergický, ale nemá žiadne alergické reakcie
• provokačné testy – pacient požíva napr. potraviny obsahujúce v malom množstve alergén a očakáva sa reakcia

čítať ďalej »

Už v minulosti si lekári Clemens von Pirquet a Béla Schick všimli, že niektorí ľudia sú precitlivení na celkom bežné látky, akými sú potraviny či peľ. Túto prehnanú reakci imunitného systému na cudzie látky, ktoré sa dostanú do kontaktu s človekom, nazvali alergia.

V súčasnosti sa alergia nachádza medzi najrozšírenejšími chronickými ochoreniami a s rokmi sa jej výskyt zvyšuje. Predpokladá sa, že do roku 2015 bude každý druhý Európan trpieť niektorou z foriem alergie. Spôsobuje to množstvo stále sa vyskytujúcich látok – alergénov, s ktorými musí telo bojovať.
čítať ďalej »